Zobral teda tato Kuba do mesta, aby ho tam dal za učňa k nejakému majstrovi. Prvý majster bol Majster Kováč. Dobre si Kuba poobzeral, potom vzal veľké kladivo, ktoré mu podal, na kovadlinu položil rozžeravenú podkovu a rozkázal:
"Kuj!"
I začal Kubo mlátiť do tej podkovy, no ale raz darmo - doma celý čas iba za pecou sedel, nenaučil sa od tata ako treba kladivo držať a na piaty či šiesty raz sa mu podarilo udrieť podkovu tak neštastne, že odfrnkla rovno na Majstra Kováča a hoci mal na sebe hrubú koženú zásteru, silno ho popálila a tak napajedila, že hnal Kuba i s tatom cez celé mesto s takým krikom, že väčšiu hanbu obaja ešte nezažili.
Prešiel rok a tato s mamou sa rozhodli, že nastal čas opäť skúsiť dať Kuba do učenia, verejná mienka už utíchla i miestny bulvár Kubovu etudu u Majstra Kováča prestal rozmazávať v každom druhom čísle a sústredil sa radšej na ľúbostné pletky v kráľovskej rodine.
Druhý majster bol Majster Mäsiar, ktorý si taktiež Kuba najprv dobre premeral, potom zobral najväčší nôž, strčil ho Kubovi do jednej ruky, do druhej mu dal veľkú osličku a rozkázal:
"Brús!"
A tak Kubo začal brúsiť veľký nôž - no ale raz darmo - doma celý čas iba za pecou sedel, nenaučil sa od mamy ako treba nože brúsiť a na piaty či šiesty raz sa mu podarilo zavadiť osličkou o nôž tak neštastne, že na ňom zostal veľký zub a keď to Majster Mäsiar uvidel, strašne sa napajedil, veď mu Kubo najlepší nôž zničil a hnal ho aj s tatomcez celé mesto až po samý les.
Prešiel ďalší rok a tato s mamou si povedali, že to predsalen skúsia aj po tretíkrát - veď ako sa hovorí "do tretice všetko dobré" a zobral tato Kuba opäť do mesta.
Tretí majster bol Majster Skokan - ten iba mrkol na Kuba jedným očkom, postavil ho na okno a rozkázal:
"Skáč!"
A Kubo skočil - dopadol na prikrčené nohy a celý doskok zakončil v efektnom kotrmelci - veď sa on niečo doma z okien naskákal! Majster Skokan bol so skúškou spokojný, a tak vzal Kuba do učenia a tato sa vrátil domov k mame sám.
...
Ubehol prvý rok, druhý, tretí... Na siedmy rok vošiel Kubo do rodnej chalupy a povedal:
"Mama, tato, tak som sa vyučil!"
A tato s mamou boli radi, že sa z ich Kuba konečne stal poriadny človek.
Ako sa Kubo remeslu vyučil
Bolo-nebolo, v krajine ďaleko-preďaleko, v malom domčeku na kraji lesa žili tato a mama a tí mali syna Kuba. Bol veľmi lenivý a neporiadny a veru žiadneho úžitku z neho nebolo a starnúcim rodičom reálne hrozilo, že ich budú na staré kolená musieŤ opatriť iba v Domove sociálnych služieb Pezinok. Keď Kubo dovŕšil šestnásty rok, rozhodli sa tato s mamou, že by ho mali dať vyučiť sa remeslu.