EDITORIAL
Autorka sa v spomienkach vracia do bezstarostných čias ranného detstva, kedy sa jej vybavuje jedna z mnohých malých detských tráum, zapríčinených nevšímavosťou či nepochopením, prípadne netrpezlivosťou rodičov k vlastným ratolestiam. V tomto prípade matka v snahe zbaviť sa večného detského vyžadovania pozornosti (v podobe opätovnej požiadavky o naplnenie obalu z kinderka vodou), bezmyšlienkovito odkazuje dcéru na jediné miesto v domácnosti, kde túto požiadavku dokáže vyriešiť aj sama. V náhlom návale "logičnosti" (dieťa na vodu v záchode dočiahne aj samo) si však neuvedomuje nezmyselnosť takejto myšlienky (voda zo záchoda sa, prirodzene, nenaberá).
Uvedené dielo je typickým predstaviteľom svojho žánru (príbehy bez pointy) rozsahom i formou.
